Mikrobióm, ktorý sa vytvára v prvých dňoch života, môže neskôr zachrániť dieťa pred nebezpečnými pľúcnymi infekciami.
Vedci urobili ohromujúci objav o mikróboch a deťoch / foto: depositphotos.com
Niektoré baktérie, s ktorými sa bábätká stretávajú hneď po narodení, ich môžu v budúcnosti chrániť pred nebezpečnými infekciami.
K tomuto záveru dospeli vedci z University College London a Sangerovho inštitútu. Zaujímavé je, že tento záver sa týka len detí narodených prirodzenou cestou. Vedci preto plánujú vyvinúť vhodnú terapiu pre tie deti, ktoré sa narodili cisárskym rezom, píše BBC.
Vedcom sa tak po prvýkrát podarilo dokázať, že prospešné baktérie znižujú riziko hospitalizácie malých detí s pľúcnymi infekciami o polovicu. Vedci to označili za zarážajúci objav, ktorý pomôže pri vývoji liečby podporujúcej rast prospešných baktérií u detí.
Podľa vedcov totiž zohráva skorý kontakt s mikróbmi kľúčovú úlohu pri vývoji imunitného systému človeka.
Vedci skúmali najranejšie štádiá kolonizácie ľudského tela baktériami, hubami a inými mikroorganizmami. V prvom týždni života odobrali vzorky stolice 1 082 novorodencom. Potom vykonali obrovskú analýzu všetkej DNA vo vzorkách, aby určili typy mikróbov v tele a ich prítomnosť u každého dieťaťa. Potom vedci dva roky sledovali ochorenia týchto detí pomocou lekárskych záznamov z nemocníc.
Prečítajte si tiež: V roku 2014 sa v rámci projektu „Zlepšenie zdravotného stavu detí“ uskutočnilo vyšetrenie tzv:
Vedci odhalili, že baktéria Bifidobacterium longum má ochranné vlastnosti. Faktom je, že len 4 % dojčiat s týmto typom baktérie v priebehu dvoch rokov boli prijaté do nemocníc s pľúcnou infekciou. Dojčatá s inými typmi baktérií v pôvodnom mikrobióme boli trikrát častejšie hospitalizované.
Ide o prvé údaje, ktoré dokazujú, že tvorba mikrobiómu ovplyvňuje riziko infekcie.
„Je to naozaj fenomenálne. Je úžasné, že sa to podarilo dokázať,“ komentoval publikáciu profesor Nigel Field z University College London.
Podľa profesora Fielda buď samotné baktérie, alebo zlúčeniny, ktoré produkujú pri trávení potravy, interagujú s imunitným systémom „a ovplyvňujú, ako imunitný systém dozrieva a je schopný rozpoznať priateľov a nepriateľov“.
Ďalšie vedecké správy
Pred 60 miliónmi rokov sa zistilo, že naši predkovia rodili väčšinou dvojčatá. Vedci si všimli, že čas premeny primátov na jednovaječné druhy sa zhodoval s evolučným nárastom veľkosti mozgu.
