Zmija Nikolského môže byť nebezpečná ako každý jedovatý had, ale nie je možné ju zabiť.
Zmija Nikolského, kde žije / : pixabay, Benny Trapp, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons
Hady sa v prírode vyskytujú aj počas teplého ročného obdobia, preto majú naši občané niekoľko rád, čo robiť, ak stretnete hada, a ako sa chrániť pred uštipnutím.
V niektorých médiách sa objavili informácie o rozšírení zmije Nikolského, ktorá je údajne mimoriadne jedovatá a dokonca smrteľná. Zodpovedajú však takéto správy skutočnosti? Oleksandr Zinenko, doktor biologických vied a prezident Ukrajinskej herpetologickej spoločnosti, exkluzívne pre My povedal o možných následkoch stretnutia s týmto hadom.
Čo je zmija Nikolského – nebezpečenstvo pre človeka
Podľa odborníka vzrušenie okolo zmije Nikolského vzniklo preto, lebo jedna z kyjevských publikácií uverejnila správu, že v Kyjevskej oblasti sa údajne objavila strašná, smrteľne jedovatá zmija Nikolského. A táto správa vyvolala vlnu záujmu o zviera, ale v skutočnosti tento had v Kyjevskej oblasti vždy žil, nie sa tam plazil – zvieratá, samozrejme, menia svoje biotopy a môžu sa rozptýliť, ale nie tak rýchlo.
Na Ukrajine sa vyskytujú tri formy zmijí – zmija stepná, zmija obyčajná a zmija Nikolského, a všetky sú približne rovnako nebezpečné. Herpetológ tiež vysvetlil, že po preskúmaní genetiky týchto plazov objavil možnosť kríženia zmije Nikolského a zmije obyčajnej, a preto ich nemožno považovať za samostatné druhy. Rozlišujte od iných nejedovatých hadov – ježkov a pruhovaných – možno rozlíšiť podľa tvaru očnej zreničky, tvaru a počtu šupín na tele, sfarbenia, ale pre laika platí zlaté pravidlo – ku každému hadovi sa správajte s rešpektom a opatrne, nedotýkajte sa ho a nesnažte sa ho chytiť. Zmije, ktoré žijú na Ukrajine, nie sú agresívne, vždy sa snažia utiecť alebo ukryť, ak sa stretnú s človekom, a bezpečná vzdialenosť od hada – asi jeden meter, to je dosť na to, aby ste si hada všimli a nepriblížili sa k nemu, aby ste nedostali nepríjemné a bolestivé uhryznutie.
Kde žije zmija Nikolského a ako ju rozpoznať
Tento plaz žije na severe Doneckej oblasti, v Charkovskej, Poltavskej, Kyjevskej, Čerkaskej, Vinnickej, Kirovogradskej oblasti, na juhu Černigovskej oblasti a na severe Odeskej oblasti. Žije prevažne na okrajoch listnatých lesov, hoci niekedy sa vyskytuje na okrajoch močiarov, na brehoch jazier a rybníkov, na krovinatých svahoch a pod.
Podľa odborníka laik nedokáže rozlíšiť zmiju Nikolského od zmije obyčajnej, pretože tieto hady sú si vo všeobecnosti podobné. Sú mierne jedovaté, rovnako ako naša ďalšia zmija – užovka stepná, a čo sa týka sfarbenia, napriek zakorenenej predstave o zmiji Nikolského ako o čiernom hadovi, obe môžu byť čierne aj nečerné (sivé alebo hnedé – pozn. red.).
Na Ukrajine je veľa miest, kde sa zmija Nikolského vyskytuje v stabilných populáciách. Často možno plazy nájsť na začiatku a na konci obdobia ich aktivity – na jar alebo na jeseň. Spravidla sa veľa zmijí vyskytuje v prírodných rezerváciách alebo národných parkoch, v údoliach riek a v lesných oblastiach, kde sú lepšie zachované prírodné podmienky ich existencie.
Ťažko povedať, či je na Ukrajine veľa Nikolských zmijíkeďže vedú skrytý spôsob života. Na výpočet presného počtu je potrebné dlhodobo navštevovať miesta ich koncentrácie, značiť hady, aby sa ten istý had nepočítal niekoľkokrát, a používať matematické modely, ako aj poznať skutočný počet populácií.
Podľa výpočtov experta sa len na jednej lesnej ploche v Gomoľšanskom národnom parku v Charkovskej oblasti, kde žije zmija Nikolského, na ploche asi 8 hektárov nachádza asi 200 dospelých jedincov a potomkov, ktorých počet sa mení v závislosti od ročného obdobia. Na celom území Ukrajiny teda môžu žiť státisíce, ak nie milióny zmijí. Toto číslo však nemožno považovať za hrozivé, keďže plazy vedú skrytý spôsob života a okrem toho nepatria medzi vrcholových predátorov. Ak sa rozmnožia vo väčšom počte, stávajú sa korisťou bocianov, dravých vtákov, veľkých cicavcov, ako sú diviaky, jazvec alebo líšky. Samotné zmije v prírode plnia dôležitú úlohu regulátorov populácie hlodavcov.
Prečítajte si tiež: „V súvislosti s výskytom zmijovitých vtákov na Slovensku sa v roku 2015 v rámci projektu „Záchranný systém“ uskutočnilo viacero výskumov:
Čo sa stane, ak uštipne Nikolského zmija – pravidlá pomoci
Ak človek uvidí hada, mal by postupovať rovnako ako v prípade stretnutia s akýmkoľvek iným voľne žijúcim živočíchom: nechať ho na pokoji. Každý plaz by mal byť považovaný za potenciálne nebezpečného a nemal by sa ho dotýkať. Ak had vliezol do obydlia alebo na záhradnom pozemku, oplatí sa obrátiť napríklad na Štátnu pohotovostnú službu (ŠPS), aby ho odviezla, a nie robiť to svojpomocne. Každý kontakt s hadom sa môže skončiť uhryznutím. Človek by nemal hady zabíjať – mnohé z nich, najmä zmija Nikolského a zmija stepná, sú považované za vzácne, ich počet klesá a sú chránené a zapísané v Červenej knihe.
Ak človek uhryzne Nikolského (môže sa to stať, ak niekto na hada náhodne stúpil alebo ho chytil rukami; väčšina prípadov sa vyskytuje pri pokuse o chytenie hada), jej jed, ktorý je koktailom biologicky aktívnych látok, sa dostáva hlboko do tela cez zub podobný štruktúre injekčnej ihly – vysávanie alebo vytláčanie jedu nepomáha. Spôsobuje silnú lokálnu reakciu – sčervenanie alebo zbelenie miesta uhryznutia, rýchlo sa rozvíja opuch, oblasť rozšírenia závisí od dávky jedu.
Existujú rozdiely v zložení hadích jedov, a preto môžu byť následky ich uhryznutia rôzne. V skutočnosti má zmija Nikolského najjednoduchší jed spomedzi našich zmijí a po uhryznutí sa zvyčajne rozvinie len lokálny zápal a opuch. Spôsobuje ho toxín nazývaný fosfolipáza A2. Ak je zmija veľká a človek váži málo (závažnosť otravy ovplyvňuje dávka na hmotnosť) a tiež ak nie je zasiahnutá končatina a uhryznutie je bližšie k trupu alebo hlave, môžu sa objaviť príznaky celkovej otravy tela. Tie môžu zahŕňať poškodenie kardiovaskulárneho systému, ktoré sa prejavuje poklesom krvného tlaku, slabosťou, závratmi, nevoľnosťou a celkovou malátnosťou.
V priebehu niekoľkých dní sa môžu objaviť komplikácie v podobe problémov s obličkami, najmä u detí. Nebezpečenstvo sa preto neoplatí zanedbávať a je bezpodmienečne nutné vyhľadať kvalifikovanú pomoc lekára. Treba však poznamenať, že ľudia na uhryznutie našou zmijou zriedkavo umierajú. Ak sa tak stane, zvyčajne sa tak stane v prípadoch, keď uštipnutá osoba mala alergie alebo vážne zdravotné problémy, prípadne sa jej nedostalo adekvátnej pomoci. Preto by sa miesto uhryznutia nemalo rezať, kauterizovať ani zaškrcovať či škrtiť, nemal by sa konzumovať alkohol ani používať ľudová medicína – nepomáha a často situáciu ešte zhoršuje.
V prvom rade je potrebné dať osobe akýkoľvek liek na alergiua znehybniť končatinu a uistiť sa, že navštívte lekára. Najväčším nebezpečenstvom, podobne ako pri uhryznutí inými jedovatými živočíchmi, je riziko vzniku alergickej reakcie, ktorá môže viesť k anafylaktickému šoku a dokonca k smrti. Takéto reakcie sú individuálne a pomerne zriedkavé, ale neoplatí sa ich zanedbávať a antialergické lieky by mali byť v každej domácej lekárničke. Sérum sa používa len vo výnimočných prípadoch, pretože je samo o sebe silným alergénom, a preto sa môže podávať len v nemocnici, pod lekárskym dohľadom.
odkaz
Alexander Zinenko
Zoológ a herpetológ
Vedúci vedecký pracovník Múzea prírody Charkovskej národnej univerzity V. N. Karazina, doktor biologických vied, predseda Ukrajinskej herpetologickej spoločnosti. Hlavným vzdelaním zoológ, špecializuje sa na štúdium zmijí na Ukrajine a v zahraničí, ich systematiku, evolúciu, ekológiu, autor náčrtov druhov do Červenej knihy.
Pracoval v Dvurečanskom národnom prírodnom parku, viedol výskum na univerzitách v Columbuse v Ohiu a v Braunschweigu v Nemecku. Autor viacerých článkov o zmiji Nikolského.
